Technológie zeleného vodíka sú ešte len v začiatkoch, ale EÚ bude musieť v priebehu najbližších mesiacov prijať dôležité rozhodnutia o budúcnosti plynu v jeho energetickom mixe, pričom stanoví jasný plán vytvárania a regulácie trhu s vodíkom, a to rozširovaním inovácií a odsúhlasením definície „nízkouhlíkového“ vodíka.

Ako uviedol na svojom zasadaní holandský minister hospodárstva a klimatickej politiky Bas van’t Wout na konferencii o vodíku organizovanej portugalským predsedníctvom Rady EÚ: „Rok 2021 bude rokom, v ktorom EÚ a jej členské štáty prijmú dôležité rozhodnutia, ktoré do veľkej miery určia ďalšie zavádzanie vodíka na našom kontinente.“

Vodík sa považuje za rozhodujúcu súčasť ekologizácie európskeho energetického trhu a dosiahnutia cieľa stať sa prvým uhlíkovo neutrálnym kontinentom do roku 2050. Aj keď bude vodítkom obnoviteľná elektrina, očakáva sa, že vodík nahradí zemný plyn v priemyselných odvetviach, ktoré sa nedajú ľahko elektrifikovať, ako je výroba ocele a letectvo. V roku 2050 by plyn mohol tvoriť až 23 % energetického mixu EÚ.

Problém je v tom, že dnes je vodík skôr šedý ako zelený. Vyrába sa úpravou zemného plynu, čo je proces, pri ktorom sa do atmosféry uvoľňuje veľké množstvo CO2. EÚ dúfa, že svoju budúcu energetickú zmes postaví na zelenom vodíku vyrobenom elektrolýzou, kde sa elektrina z obnoviteľného zdroja vedie cez vodu na oddelenie vodíka a kyslíka.

Európska komisia predstavila vodíkovú stratégiu EÚ v júli 2020, stanovila ciele pre rozšírenie technológie obnoviteľného vodíka a vyzvala k investíciám vo výške 470-miliárd EUR na nasledujúcich tridsať rokov. Komisia dúfa, že do roku 2030 bude mať v EÚ 40 GW elektrolyzérov, ktoré každý rok vyprodukujú až 1-milión ton obnoviteľného vodíka.

Rovnako ako v prípade iných obnoviteľných palív je potrebné prekonať nákladovú bariéru, pretože v súčasnosti sú elektrolyzéry nákladné a nedostatočne účinné na to, aby poháňali konkurenčné vodíkové hospodárstvo. Aby mohla byť táto technológia uvedená na trh, musí EÚ významne investovať do výskumu a inovácií.

Európa nie je sama, ktorá sa snaží zužitkovať vodík ako zelený zdroj energie. V januári 2021 uviedla Kanada do prevádzky najväčšiu zelenú vodíkovú továreň na svete, zatiaľ čo v novembri 2020 predstavilo Čile plány na výrobu najlacnejšieho zeleného vodíka na svete do roku 2030.

Ako uviedla Anna Krzyzanowska, poradkyňa Európskej komisie riadiaceho výboru Mission Innovation, globálnej medzivládnej iniciatívy zameranej na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie: „Vodík má vysoký globálny potenciál. Má globálny profil a je v podstate príchuťou mesiaca.“

To má dobré aj zlé dôsledky pre Európu. Dobré, hovorí Krzyzanowska, je, že do zeleného vodíka sa investuje viac peňazí na dosiahnutie bodu zlomu technológie. Zlé je, že Európa musí konať rýchlo a nestrácať čas zabezpečením svojho podielu na koláči a zintenzívnením globálnej spolupráce.

Ak však chce EÚ konať, stále potrebuje návod. V decembri 2020 členské štáty požiadali Komisiu, aby „ďalej rozpracovala a sprevádzkovala“ vodíkovú stratégiu EÚ a načrtla tak cestu k dosiahnutiu cieľa, ktorým je mať do roku 2030 elektrolyzéry s výkonom 40 GW.

Priority členských štátov

Členské štáty EÚ budú najbližšie rokovať o budúcnosti vodíka v júni 2021. Ale zatiaľ čo čoraz viac členských štátov rozbieha svoje vlastné vodíkové stratégie a koordinuje spoločné projekty, nevidia z očí do očí niektoré kľúčové problémy, napríklad to, čo sa považuje za „nízkouhlíkový“ vodík.

Napríklad Holandsko podporuje používanie vodíka z fosílnych palív počas prechodného obdobia na obnoviteľný vodík. Skladovaním CO2 emitovaného v procese namiesto jeho uvoľňovania do atmosféry vzniká modrý vodík, ktorý je pravdepodobne nízkouhlíkovou alternatívou k zelenému vodíku. Niektoré krajiny sa domnievajú, že by sa mal použiť na vybudovanie vodíkovej ekonomiky, zatiaľ čo náklady na zelený vodík zostávajú vysoké.

Ale krajiny dúfajúce v export zeleného plynu chcú ísť priamo na výrobu vodíka z vody pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ako uviedla španielska ministerka energetiky Sara Aagesen Muñozová: „Sme len jeden alebo dva investičné cykly od roku 2050. Je kritickejšie ako kedykoľvek predtým vyhnúť sa investíciám a politickým rozhodnutiam, ktoré nás môžu uvrhnúť do závislosti na fosíliách alebo sa stať uviaznutým majetkom.“

Nakoniec dôjde k rôznym národným stratégiám. Holandsko nemá kapacitu na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, aby sa stalo hlavným producentom vodíka, a namiesto toho sa zameriava na budovanie infraštruktúry. Ako uviedol van’t Wout: „Jedným z hlavných cieľov [našej stratégie] je vývoj vodíkovej infraštruktúry opätovným využitím časti našej plynovej infraštruktúry. S touto infraštruktúrou budeme schopní pripojiť hlavné priemyselné klastre v Holandsku a možno aj v severozápadnej Európe k viacerým zdrojom vodíka.“

Na druhej strane Španielsko má bohaté obnoviteľné zdroje energie a vo svojom pláne, ktorý predpokladá investíciu vo výške 1,5-miliardy EUR z fondu na EÚ obnovu po pandémii, uprednostňuje rozšírenie technológie elektrolyzéra, prispôsobenie priemyselných procesov zelenému vodíku a preskúmanie potenciálu skladovania vodíka.

Claude Turmes, luxemburský minister energetiky, na podporu zeleného vodíka navrhol vykonať preskúmanie systému EÚ na obchodovanie s emisiami s cieľom zabezpečiť, aby stimuloval prechod od fosílneho k obnoviteľnému vodíku.

Nakoniec je investícia do elektrolyzérov „najdôležitejšou otázkou pre budúcnosť vodíka,“ uviedol Turmes. Dodal, že investícia do modrého vodíka nepomáha príčine.

Kapacita elektrolyzéra

Popri iniciatívach členských štátov Komisia zavádza niekoľko nástrojov na oživenie vodíkovej ekonomiky.

V rámci Horizont Európa, výskumného programu EÚ, bude sedem verejno-súkromných partnerstiev pracovať na technológií pre vodíkové hospodárstvo.

S príspevkom EÚ vo výške 1-miliardy EUR, ktorý sa kryje z peňazí priemyselného odvetvia, bude Partnerstvo pre čistý vodík pre Európu vyvíjať technológiu na výrobu, distribúciu a skladovanie čistého vodíka. Partnerstvo nadväzuje na predchádzajúcu 12-ročnú iniciatívu medzi Komisiou a priemyslom, ktorá zvýšila kapacitu elektrolyzéra z 0,15 MW v roku 2011 na 100 MW v roku 2021. Regulácia nového partnerstva je v súčasnosti v rukách členských štátov. Po vyriešení dúfa Komisia v jeho uvedenie do konca roka 2021.

Šesť ďalších iniciatív programu Horizont Európa sa zameria na dekarbonizáciu železničnej dopravy, letectva a ocele, okrem iných sektorov, na vývoj alternatív na vodíkový pohon v nasledujúcich siedmich rokoch.

Rozšírenie si bude vyžadovať synergie medzi rôznymi programami. V tejto súvislosti členské štáty dúfajú, že Európsky výskumný priestor (ERA) pomôže katalyzovať inovácie.

V roku 2020 členské štáty obnovili svoje odhodlanie vytvoriť spoločný európsky trh pre výskum po neúspešnom prvom pokuse, ktorý sa začal pred 20 rokmi. Dúfajú, že podľa záverov Rady EÚ z decembra 2020 môže umožniť inováciu vodíka prostredníctvom partnerstiev a spoločných investícií.

V decembri 2020 členské štáty taktiež spustili „Dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu“ pre vodík, právny rámec pre veľké cezhraničné projekty, ktorý umožňuje členským štátom koordinovať a financovať inovácie v hodnotovom reťazci vodíka.

Christian Holzleitner, vedúci oddelenia pre využitie pôdy a financovanie inovácií v Komisii, tvrdí, že Európa už vie, ako sa dostať do konečného cieľa. Ako uviedol: „Výzvou, ktorú máme, je rozšíriť všetky tieto technológie a uviesť ich na trh.“

Tu sú potrebné peniaze. Zatiaľ čo technológie na výrobu vodíka sú stále podstatne nákladnejšie ako fosílne palivá, EÚ je pripravená pomôcť vyrovnať rovnaké podmienky. V nasledujúcom desaťročí by Európska investičná banka mohla poskytnúť dostatočné financovanie na pokrytie 60 % cenového rozdielu medzi technológiami na fosílne palivá a vodíkom, uviedol Holzleitner.

Ale zdá sa, že peniaze nie sú hlavným problémom. Práve teraz je „stanovenie jasnej vízie kľúčové,“ uviedla eurokomisárka pre energetiku Kadri Simson.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 16. 4. 2021, autor: rpa