Máte
nápad?

Pomôžeme vám!

Chcem pomoc

Chcem
mentora

Kliknite sem

Domov

Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Analýza RVVI: Výskum, vývoj a inovácie v ČR v roku 2021

ERA Aktualita

Celkové výdavky na VaV (GERD) v rokoch 2011-2020 v medzinárodnom porovnaní. Zdroj: https://vedavyzkum.cz

Česká predsedníčka Rady pre výskum, vývoj a inovácie (RVVI) a ministerka pre vedu, výskum a inovácie Helena Langšádlová 10. marca 2023 prezentovala nový dokument Analýza stavu výskumu, vývoja a inovácií v Česku v roku 2021 a ich porovnania so zahraničím. Pozreli sme sa na obsiahly dokument podrobnejšie a prinášame niektoré jeho základné informácie a závery.

Publikácia „Analýza stavu výskumu, vývoja a inovácií v Českej republike a ich porovnanie so zahraničím“, ktorú RVVI každoročne spracováva, poskytuje dátový prehľad prostredia výskumu, vývoja a inovácií v Česku. Aktuálne vydanie poskytuje dáta do roku 2021.

Výsledky analýzy podľa predsedníčky RVVI a ministerky pre vedu, výskum a inovácie Heleny Langšádlovej prezentujú český vedný systém ako vysoko fragmentarizovaný, so všeobjímajúcimi a teda vlastne žiadnymi prioritami, pričom tieto výsledky sľubuje začleniť do chystaných noviel legislatívy. Ako uviedla ministerka Langšádlová na stretnutí s novinármi 10. marca 2023 v Prahe: „Vnímam ako zásadnú potrebu českého systému lepšie koordinovať agendu výskumu a vývoja. Pre rozvoj znalostnej ekonomiky, posilnenie globálnej konkurencieschopnosti aj pre tvorbu politík na základe dát a vedeckých poznatkov je to nevyhnutné.“

Zásadná je podľa Heleny Langšádlovej príprava nového zákona, ktorý nahradí viac ako dvadsaťkrát novelizovaný zákon č. 130/2002 Zb., o podpore výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií. Ako ďalej uviedla česká ministerka: „Účelom tvorby nového zákona je zjednodušenie a zefektívnenie systému riadenia výskumu a vývoja, zníženie administratívy, lepšie využitie prostriedkov a ľudských kapacít v systéme a schopnosť Česka čeliť aktuálnym výzvam a flexibilne reagovať na meniacu sa situáciu.“

Čo hovorí analýza?

Analýza je rozčlenená do deviatich kapitol, pričom hneď v úvode sú uvedené základné údaje o celkovom objeme financií, prúdiacich do oblasti výskumu a vývoja (ďalej len VaV).

Pred časom boli na Vedavýskum.cz v niekoľkých dieloch prezentované dáta obsiahnuté v štatistickej ročenke Českého štatistického úradu – ČSÚ (naposledy tu). Rozdiel medzi dokumentmi ČSÚ a RVVI by mal byť predovšetkým v tom, do akej miery sú prezentované dáta (ktorých pôvod je spravidla rovnaký, teda ČSÚ) skutočne „analyzované“, teda do akej miery z dát štát vyvodzuje závery pre vedné politiky.

Pripomeňme len, že v roku 2021 dosiahli celkové výdavky na VVI presne 2% HDP, čo predstavuje necelých 122-mld. CZK. Avšak výdavky domácich verejných zdrojov tvoria iba 0,65 % HDP (teda necelých 40-mld. CZK). Medzi základnými údajmi uveďme tiež neustály rast počtu FTE (t.j. Full Time Equivalent, teda úväzkov za rok) – v roku 2021 to bolo cez 84 500. Ako komentovala údaje ministerka Langšádlová: „Aj keď je nutné udržať a posilniť financovanie z verejných rozpočtov, medzinárodné porovnanie ukazuje, že zaostávame predovšetkým v podiele súkromných investícií. Súvisí to s relatívne nízkym využitím nástroja nepriamej podpory, teda daňových odpočtov na VaV.“

Finančné toky vo výskume a vývoji

Analýza v tejto súvislosti uvádza, že výdavky na výskum a vývoj z podnikateľských zdrojov predstavovali 72,8-mld. CZK (t.j. medziročný nárast o ohromných 10%), čo predstavuje 1,19 % podielu HDP. Nárast objemu financií vo vede tak evidentne ťahá predovšetkým súkromný, podnikateľský sektor. Zároveň tento sektor najviac financií tiež spotrebováva.

Podľa správy v ČR dlhodobo prevládajú výdavky na aplikovaný výskum a experimentálny vývoj, pričom jasná dominancia týchto výdavkov je zreteľná v podnikateľskom sektore. Vo vládnom a vysokoškolskom sektore naopak prevládajú výdavky na činnosti VaV zamerané na základný výskum.

Táto profilácia na základný výskum môže spôsobovať relatívne nízku mieru spolupráce akademickej sféry a súkromného sektora, ktorá sa potom odráža v nie príliš veľkom objeme toku financií medzi týmito sektormi. Tradične najväčší podiel na celkovom objeme financií tvoria mzdové náklady, v roku 2021 to bolo 63 %. Medzi rokmi 2016 a 2021 vo vysokoškolskom sektore došlo k nárastu FTE o 38 %, čo so sebou (vedľa ďalších vplyvov) prinieslo zvýšenie mzdových výdavkov o 57 %.

Ako tiež uvádza analýza, v ČR je využívaný najmä jeden typ nástroja nepriamej podpory (daňový odpočet), zatiaľ čo v zahraničí je nepriama verejná podpora VaV činnosti vykonávanej v podnikateľskom sektore obvykle poskytovaná súčinnosťou viacerých nástrojov. Ako komentuje Helena Langšádlová, ide o oblasť, ktorou sa chce teraz zaoberať tak, aby došlo k porovnaniu so západnými štátmi.

Ako je vidieť na grafe 1.4, v medzinárodnom porovnaní je celkový objem financií prúdiacich do oblasti VaV priemerný až podpriemerný a nedosahuje hodnoty tzv. optimálneho kvadrantu, teda situácie, kedy ako absolútna intenzita rastu objemu financií, tak ich podiel na HDP nerastú tak, ako napríklad v Izraeli, Južnej Kórei, USA alebo Holandsku či Rakúsku.

Príjmy zo zmluvného výskumu sú relatívne konštantné v oboch sektoroch. V tom vysokoškolskom dosahujú zhruba 1-mld. CZK.

Podpora výskumu, vývoja a inovácií v ČR z európskych prostriedkov

Podpora VaV z európskych fondov tvorí značnú časť prostriedkov, ktoré do českého prostredia prichádzajú. Čerpaná podpora na projekty VaVaI v rámci Operačného programu Výskum, vývoj a vzdelávanie (OP VVV) predstavovala do roku 2021 takmer 37-mld CZK. Najväčší podiel podpory získali VŠ (56 %) a ústavy AV ČR (32 %). Významná časť pomoci (t.j. 46,8 %) smerovala na podporu výskumných infraštruktúr a ďalej napr. na projekty zamerané na podporu mobility (2,11-mld. CZK).

V rámci OP VVV subjekty vykázali cez 16 500 výsledkov, z toho je 73 % recenzovaných odborných článkov. Na vzniku výsledkov sa podieľalo cez 9 500 výskumných pracovníkov, z toho 16 % tvorili tí zo zahraničia. Z odborového hľadiska bola prevažná časť verejnej podpory (t.j. cez 75 %) čerpaná na projekty zamerané na prírodné a technické vedy.

Pri Operačnom programe Podnikanie a inovácie pre konkurencieschopnosť (OP PIK) išlo o podporu 7,2-mld. CZK, ktorá bola alokovaná najmä do podnikov (92 %). Podľa očakávaní tiež vznikali najmä výstupy nepublikačného charakteru – aplikované výsledky, ktorých bolo 1 700.

Podiel verejnej podpory na VaV na celkovej verejnej podpore VaV v krajinách EÚ-27 v roku 2015 a 2020. Zdroj: https://vedavyzkum.cz

S pribúdajúcim časom sa Česko nebude môcť spoliehať na európsku podporu VaV. Na grafe 3.1. je vidieť dramatický pokles týchto prostriedkov už teraz v porovnaní s rokom 2015. Pozornosť by sa tak mala stáčať k Rámcovým programom EÚ ako bol H2020 medzi rokmi 2014 – 2020 a od roku 2021 potom Horizont Európa.

V týchto programoch ČR príliš úspešná nie je. Na 1 000 výskumných pracovníkov (FTE) pripadá v ČR iba 42 účastí v projektoch H2020 (v roku 2020 to bolo 45 účastí), čo vypovedá stále o nedostatočnom zastúpení ČR v projektoch H2020. ČR teda výrazne zaostáva za štáty s podobnou výskumnou kapacitou (ako sú napríklad Rakúsko, Fínsko, Dánsko).

O niečo lepšia je situácia v rámci žiadostí o granty Európskej výskumnej rady (ERC granty). Hoci ČR dosahuje relatívne vysokú mieru úspešnosti porovnateľnú napr. s Dánskom a Rakúskom, celkový čistý príspevok EÚ, ktorý ČR získala, je v porovnaní s týmito štátmi nízky. Česko získalo 45 grantov a vykazuje projektovú mieru úspešnosti cez 15 %. Najvyšší počet ERC grantov v ČR získali začínajúci výskumníci (19 účastí), 18 projektov bolo podporených v rámci konsolidačných grantov, a šesť ERC grantov získali pokročilí výskumníci.

Ľudia vo výskume a vývoji

V roku 2021 pracovalo v ČR takmer 85 000 osôb vo VaV (prepočítaných na plný úväzok), pričom takmer polovica z toho sú výskumní pracovníci (57 %). Prekvapujúce môže byť, že viac ako polovica výskumných pracovníkov pôsobí v podnikateľskom sektore, 30 % vo vysokoškolskom sektore a 17 % v vo vládnom sektore. V medzinárodnom porovnaní počtu zamestnancov vo VaV v krajinách EU-27 sa ČR pohybuje rovnako ako v predchádzajúcich rokoch okolo 10. miesta.

Alarmujúci je podiel žien na počte výskumných pracovníkov ČR. Ten sa pohybuje iba okolo 24 %. Najväčší nepomer medzi výskumnými pracovníkmi (muži vs. ženy) je v podnikateľskom sektore (len približne 14 % žien). Najviac žien v oblasti VaV má Lotyšsko so 49 % žien, pričom ČR pravidelne obsadzuje posledné priečky porovnania. Pritom ženy tvoria oveľa väčšiu časť študentov aj absolventov doktorandského štúdia. Priemerne je to 44 % absolventiek, v odbore Vzdelávanie a výchova dokonca 72 %! Oproti roku 2010 bol v roku 2021 celkovo viac ako dvojnásobný počet zapísaných zahraničných študentov do doktorandských štúdií – najviac v oblasti prírodných vied, matematiky a štatistiky.

Ako komentovala výsledky v tejto oblasti ministerka a predsedníčka RVVI Helena Langšádlová: „Za nesmierne dôležité považujem vytváranie dobrých podmienok pre zladenie profesijného a rodinného života, ale aj všeobecne posilnenie motivácie mladých vedkýň a vedcov k výskumnej kariére. Je žiaduce podporiť medzinárodnú i národnú mobilitu v kombinácii s dobre nastavenou politikou návratu pre úspešných vedcov, ktorí sa po kariére v zahraničí vracajú do Česka.“

Výsledky výskumu a vývoja

Podľa analýzy je v posledných piatich rokoch možné sledovať pokles celkového počtu výsledkov (v roku 2012 cca 65 000, v roku 2021 necelých 50 000). Za posledných päť rokov tvoril podiel publikačných výsledkov 76 %, v roku 2021 bolo vytvorených takmer 28 000 článkov v odborných periodikách. Vyše 80 % z nich vyšlo v časopisoch indexovaných v databázach Web of Science či Scopus. Najvyšší podiel svojej produkcie článkov v periodikách indexovaných vo WoS alebo Scopus majú ústavy AV ČR.

Podľa údajov klesá produkcia výsledkov typu D – článok v zborníku, ale aj pri tzv. nepublikačných výsledkoch, predovšetkým pri výsledkoch druhu V – výskumná správa a N – certifikovaná metodika, liečebný postup, špecializovaná mapa. Ako analýza sama uvádza, deje sa tak v súvislosti so zavedením Metodiky 2017+, ktorá tieto typy výsledkov prakticky nezohľadňuje.

V posledných rokoch došlo k zvýšeniu podielu kvalitných publikácií vytvorených v medzinárodnom kolektíve autorov oproti priemeru slovenských publikácií. Miera publikovania s medzinárodnou účasťou sa vo všetkých odborových skupinách okrem Humanities pohybovala nad priemerom EÚ-15. Najvyššia miera spolupráce českých autorov bola v odborovej skupine Natural Sciences, čo korešponduje so zistením, že táto odborová skupina má najväčší počet článkov s množstvom autorov nad 100 a viac.

Zaujímavosťou môže byť, že v ČR rastie počet patentových prihlášok v kybernetickej bezpečnosti oveľa rýchlejšie ako v iných krajinách EÚ, čo svedčí o výraznom rozvoji VaV v tejto technologickej oblasti.

Medzinárodná spolupráca vo výskume, vývoji a inováciách

Ako uvádza Analýza, z hľadiska bilaterálnej spolupráce v súčasnosti neexistuje pevný zoznam krajín, ktoré sú prioritné v oblasti VaV. Neexistuje všeobecný strategický rámec, ktorý by vytyčoval ciele a partnerov medzinárodnej spolupráce vo VaV. Medzi významných partnerov ČR vo VaV vedľa kľúčových európskych hráčov patria USA, Izrael a Taiwan, kde pôsobia vedeckí diplomati ČR.

Na podporu medzinárodnej spolupráce bola smerovaná účelová podpora, ktorej najväčšia časť bola v roku 2021 vynaložená na projekty veľkých výskumných infraštruktúr (1,9-mld. CZK) a na program INTER-EXCELLENCE (MŠ ČR, 743 mil. CZK).

Hlavnú časť výdavkov v oblasti inštitucionálnej podpory medzinárodnej spolupráce tvoria výdavky na členstvo ČR v medzinárodných organizáciách VaV (898-mil. CZK) a konzorciách ERIC (178-mil. CZK). Významné prostriedky zo štátneho rozpočtu v roku 2021 ďalej smerovali do programov MŠ ČR ako Spoločná technologická iniciatíva ECSEL (77-mil. CZK), program Eurostars-2 (33-mil. CZK) a do Európskeho metrologického programu pre inovácie a výskum (23-mil. CZK). Ako ale správa uvádza, s ohľadom na skutočnosť, že medzinárodná mobilita vedecko-výskumných pracovníkov je v ČR jedna z najnižších v EÚ, je žiaduce podporovať rozvoj aj týchto aktivít.

Zdroj: https://vedavyzkum.cz, zverejnené: 16. 3. 2023, autor: rpa