V Budapešti sa minulý týždeň uskutočnil „Workshop ERC“ spoluorganizovaný Výkonnou agentúrou ERC (ERCEA) podujatie v rámci Fóra akadémií Vyšehradskej skupiny.
Výskumní pracovníci v strednej a východnej Európe sa stretli, aby zvážili, ako zlepšiť svoju výkonnosť v programoch EÚ na financovanie výskumu. V súčasnosti je väčšina žiadateľov z regiónu zamietnutá v prvom stupni hodnotenia.
Vedúci predstavitelia stredoeurópskeho výskumu vyjadrili skepticizmus voči snahám o zvýšenie úspešnosti získavania grantov Európskej rady pre výskum (ERC) v členských štátoch s nedostatočne financovanými výskumnými systémami, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004.
Na stretnutí v Budapešti, ktoré zorganizovali akadémie vied z Česka, Maďarska, Slovenska a Poľska a zástupcovia ERC diskutovali o stratégiách na zvýšenie počtu grantov EÚ, ktoré idú výskumníkom v krajinách s menej rozvinutými vedeckými systémami. Tento týždeň bol sprístupnený záznam zo stretnutia.
Ako sa akademici na stretnutí sťažovali, v Česku, Maďarsku, na Slovensku a v Poľsku je miera úspešnosti ERC výrazne nižšia ako v Holandsku, Nemecku a Francúzsku.
Podľa údajov, ktoré predložil Philippe Cupers, vedúci oddelenia biologických vied vo výkonnej agentúre ERC, v rokoch 2007 až 2021 získalo grant ERC 15 % – 16 % žiadateľov v Holandsku, Nemecku a Francúzsku, ale menej ako 8 % V grantových súťažiach ERC uspeli žiadatelia v krajinách strednej a východnej Európy.
Niektorým krajinám mimo EÚ sa darilo dokonca lepšie ako popredným krajinám EÚ, ako je to v prípade Švajčiarska a Izraela, ktoré mali mieru úspešnosti 21 % a 18 %.
Ako uviedol Jerzy Duszyński, prezident Poľskej akadémie vied: „Skutočne sme vynaložili veľa úsilia na zvýšenie účasti našich krajín a povedzme si úprimne, nepodarilo sa nám to. Čísla sú veľmi, veľmi malé.“
Kvôli nízkym číslam začínajú výskumníci pochybovať o svojich šanciach uspieť v súťažiach ERC a rozhodnú sa neprihlásiť sa. István Szabó, viceprezident pre vedu a medzinárodné záležitosti v maďarskej kancelárii pre výskum, vývoj a inovácie NKFIH uviedol, že výskumníci „trochu váhajú“ prihlásiť sa. Ako dodal: „Mali by sme nejakým spôsobom vyvinúť spoločné úsilie […], aby sme ich presvedčili, že skutočne majú reálne príležitosti a potom môžu skutočne získať granty ERC.“
Duszyński navrhol, aby národné agentúry a akadémie v strednej Európe organizovali prieskumné výbory na nábor vedcov s najlepšími šancami na získanie grantov ERC. Ako uviedol: „Môžeme nájsť kandidátov, ktorých povzbudíme, aby sa prihlásili do súťaží ERC.“
Tento problém je už dlho bolestivý a neobmedzuje sa len na ERC. Podľa údajov Európskej komisie išlo menej ako 6 % z rozpočtu EÚ na výskumný program Horizont 2020 na roky 2014 – 2020 do takzvaných „widening“ krajín, členských štátov s najnižšou výkonnosťou v oblasti výskumu a inovácií v EÚ.
Komisia sa snaží presvedčiť členské štáty, aby zvýšili verejné a súkromné investície do výskumu a vývoja. Vlády nedávno obnovili predchádzajúci záväzok zvýšiť verejné a súkromné výdavky na výskum a vývoj na 3 % národného HDP, ale túto hranicu zatiaľ prekročilo len veľmi málo krajín. Niektoré krajiny v rozširujúcej sa skupine dosahujú pokrok, iné však zápasia s rozpočtami, ktoré tvoria oveľa menej ako 1 % HDP.
Cupers uviedol, že krajiny, ktoré sú najúspešnejšie v získavaní grantov ERC, sú tie, ktoré sa priblížili alebo prekročili cieľ 3 %. ERC tiež poznamenáva, že výskumné inštitúcie v krajinách s najúspešnejšími žiadateľmi o ERC vynakladajú viac peňazí a úsilia na administratívnu podporu pre nádejných výskumníkov. Ako ďalej uviedol Cupers: „Vidíme, že podpora hostiteľských inštitúcií a výskumnej organizácie je niečo kritické.“
Hodnotiace kritériá
Podľa údajov, ktoré predložil Cupers, väčšina žiadateľov z „widening“ krajín nikdy neprejde do záverečného kola hodnotenia a sú odmietnutí v prvom kroku hodnotenia. V prvom kroku sa člen panelu pozrie na rozšírenú synopsu navrhovaného projektu a doterajšie výsledky výskumníka. Ako uviedol Cipers: „Tu je potrebné vyvinúť určité úsilie, aby sme presvedčili túto skupinu všeobecných odborníkov.“
Tamás Freund, prezident Maďarskej akadémie vied, uviedol, že prvý krok neuprednostňuje výskumníkov z „widening“ krajín, pretože sa príliš zameriava na publikáciu a citáciu žiadateľov. Ako dodal: „Vzhľadom na našu špeciálnu situáciu, kvôli desaťročiam a desaťročiam politických problémov a slabému rozvoju nášho priemyslu máme veľmi, veľmi málo vedcov, ktorí majú toľko publikácií, ktoré by im umožnili prejsť.“
Freund ďalej uviedol, že výskumníci sa zdráhajú uchádzať sa o granty ERC, pretože majú pocit, že nemajú „dosť“ článkov v prestížnych vedeckých časopisoch ako Nature a Science.
Cupers uviedol, že ERC sa snaží byť fér voči žiadateľom bez ohľadu na ich pozadie a prvý krok hodnotenia sa zameriava na kvalitu návrhu. Ako uviedol: „To je to, čo skutočne žiadame od našich členov panelu, aby urobili, musia sa zamerať na kvalitu vedy.“
Zástupcovia z iných krajín navrhli, aby ERC v prvom kroku hodnotenia projektu použila slepé hodnotenie. Cupers uviedol, že podobný proces bol zavedený v rámci piateho rámcového programu Komisie pre výskum koncom 90. rokov, ale systém nemal zamýšľaný vplyv. Ako dodal: „Akonáhle sa objavila malá stopa o tom, kto by mohol byť osobou za tým, [projekt] bol samozrejme považovaný za neoprávnený.“
Eva Kondorosi, maďarská biochemička, ktorá je členkou vedeckej rady ERC, uviedla, že jej kolegovia v jednom bode diskutovali o možnosti zavedenia paralelných panelov, ktoré by hodnotili životopis žiadateľa aj návrh, zatiaľ čo druhý panel sa môže pozrieť len na návrh. Plán sa však nikdy nezrealizoval „z nejakých administratívnych dôvodov“.
Lepšie rámcové podmienky
Nie všetci v miestnosti sa však zhodli na tom, čo by sa malo robiť ďalej. Výskumné inštitúcie v strednej a východnej Európe sa často delia na dva tábory: na tie, ktoré chcú napodobniť úspešných kolegov zo západnej Európy, a na tie, ktoré by chceli, aby sa pravidlá hry zmenili.
Predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík uviedol, že za nízku úspešnosť v ERC nemôžu tenšie životopisy. Ako dodal: „Myslím si, že naším problémom je vyjadriť na veľmi krátkom [priestore] to, čo je prelomom vášho výskumu.“
Podľa Kondorosi by výskumníci mali požiadať svojich kolegov o preskúmanie návrhu pred jeho predložením ERC, pretože každá žiadosť by mala byť „veľmi dôkladne“ kritizovaná inými vedcami. Kondorosi často považovala niektoré žiadosti za „príliš špecifické, príliš nudné alebo nedostatočne ambiciózne“.
Kondorosi uviedla, že „widening“ krajiny môžu začať implementovať niektoré zmeny, aby zlepšili svoje postavenie v súťažiach ERC. Výskumníci by mali venovať viac času brainstormingu, aby prišli s originálnymi nápadmi a naučili sa ich prezentovať. Okrem toho by výskumné inštitúcie v krajinách s nízkou výkonnosťou mali povzbudzovať aj mladých vedcov, aby sa prihlásili, a ponúknuť im väčšiu podporu. Ako dodala Kondorosi: „Ďalším problémom je, že si myslím, že naše krajiny naozaj nie sú atraktívne pre cudzincov.“
Katalin Solymosi z Young Academy of Europe uviedla, že výskumní pracovníci v ranom veku by mali byť povzbudzovaní, aby pracovali nezávisle, častejšie cestovali v rámci výmenných programov a naučili sa komunikovať o svojej práci v angličtine. Výskumní pracovníci na začiatku kariéry „nemusia mať nevyhnutne skúsenosti na to, aby správne písali svoje projekty“.
Viac informácií:
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 3. 6. 2022, autor: rpa