Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Ak chceme riešiť globálne výzvy, publikovanie s otvoreným prístupom musí byť novým štandardom

Robert-Jan Smits, predseda výkonnej rady Technickej univerzity v Eindhovene. Zdroj: https://sciencebusiness.net

Ako nám ukazuje vývoj vakcín proti COVID-19, voľné zdieľanie publikácií a údajov urýchľuje transfer výskumu – pre verejné blaho. Po preukázaní prípadu sa musí obnoviť tlak na otvorený prístup

Každý rok daňoví poplatníci na celom svete prispievajú viac ako 2-bilióny USD na výskum a vývoj – napríklad na nové vakcíny, ale aj na rozšírenie našich vedomostí o klimatických zmenách, zdraví, ekonomikách, chudobe a iných globálnych nerovnostiach. Verejné peniaze prispievajú k publikovaniu približne 2,5-milióna prác vo vedeckých časopisoch každý rok – no ako daňoví poplatníci má väčšina z nás prístup len k zlomku tohto výstupu.

V skutočnosti sa odhaduje, že najmenej dve tretiny svetového výskumu financovaného z verejných zdrojov a ešte väčšia väčšina celkového obsahu svetového výskumu sú zamknuté za paywall, čo bráni miliónom ľudí v prístupe k informáciám, ktoré chcú alebo potrebujú.

A problém ďaleko presahuje neskoré nočné googlovanie. Blokovanie prístupu k výstupom verejne financovaného výskumu obmedzuje vzdelávanie, spomaľuje premenu biomedicínskeho výskumu na zlepšenie liečby chronických a infekčných chorôb a prehlbuje rozdiely medzi globálnym severom a juhom.

Komerční vydavatelia medzitým premieňajú verejné financovanie na súkromný zisk: v roku 2017 sa päť najväčších akademických vydavateľstiev pochválilo obratom 19-miliárd USD. Je to bizarná situácia, ktorej sa len zriedka dostáva taká pozornosť verejnosti, akú si zaslúži.

Aktivisti presadzujú otvorený prístup – teda bezplatný a bezpodmienečný prístup k vedomostiam pre online čitateľov – už desaťročia, no s obmedzeným úspechom. Teória hovorí, že ak by bolo možné prevrátiť akademický publikačný systém na hlavu, pričom by sa publikácia zaplatila po prijatí článku časopisom, a nie konečným používateľom, čitateľom – systém by bol spravodlivejší a výskum by bol širší a spravodlivo šírený.

Tento nový systém je viac než možný, ale vyžaduje si podporu aj od vydavateľov – vrátane najväčších firiem.

Nové pravidlá

4. septembra 2018 bol predstavený „Plán S“ s cieľom naštartovať celosvetový posun v postojoch k výskumu s otvoreným prístupom. Verejné agentúry financujúce výskum naprieč kontinentmi po prvýkrát spojili svoje sily, aby uvalili nové pravidlá na zverejňovanie výskumu s cieľom, aby jedného dňa bol všetok výskum bezplatný a otvorene prístupný pre všetkých.

Nasledovala diskusia globálnych rozmerov, keď si zainteresované strany museli položiť veľké otázky, ako napríklad: Kto má právo na prístup k verejne financovanému výskumu? A bude niekedy možné presadiť zmenu na multimiliardovom trhu, ktorému dominuje niekoľko veľkých hráčov?

Od spustenia plán S čelil mnohým predsudkom a potlačovaniu. Dosiahol sa pokrok, ale treba urobiť oveľa viac. V novej publikácii „Plán S pre šok“ boli vysvetlené dôvody otvoreného prístupu a to, ako sa kontroverzný plán zmenil na skutočnosť. Tento príbeh rozprávame, aby sme zaznamenali, čo sa dosiahlo, ale tiež aby sme zdôraznili, ako pandémia COVID-19 a klimatická kríza odhalili nedostatky – a cenu, ktorú platia všetci – pretože tradičný akademický publikačný systém uchováva informácie a znalosti zamknuté paywalls. Ako sa publikácia snaží ilustrovať, táto situácia je neudržateľná.

Ak nás globálne krízy pandémie a zmeny klímy niečo naučili, tak to, že prístup k informáciám je kritický. Pomaly sa dostávame z pandémie, ktorá si priamo vyžiadala viac ako 5,6-milióna životov a bola zodpovedná za nevýslovne zlé zdravie nielen v dôsledku infekcie COVID-19, ale aj preto, že boli prerušené pravidelné služby, ako napríklad skríning rakoviny. Keď vypukla pandémia, mnohí akademickí vydavatelia urobili zodpovednú vec a odstránili paywally pre výskum súvisiaci s COVID-19, čo znamená, že ktokoľvek na svete mohol čítať a učiť sa od odborníkov v tejto oblasti.

Počas niekoľkých týždňov od prvých prípadov vo Wu-chane začali výskumníci na celom svete pracovať na vývoji vakcín, čo bolo možné vďaka skutočnosti, že vedci v Číne zdieľali genetický kód vírusu SARS-CoV-2 otvorene – zadarmo, online. Pri zdieľaní náčrtu problému by ho mohli kolektívne a rýchlejšie riešiť tisíce medzinárodných kolegov.

Ak to dokážeme kvôli COVID-19, prečo nie klimatické zmeny, zriedkavé choroby, energetickú transformáciu, migráciu, chudobu a sociálnu nespravodlivosť? Pandémia ukázala, že sprístupnenie výskumu je možné, no viac než to narušilo ilúziu, že tradičné publikovanie môže pokračovať rovnakým spôsobom, akým to robili celé generácie. Ako sa môžeme niekedy vrátiť k spôsobu, akým sme pracovali predtým, keď sa teraz otvorený prístup ukázal ako úspešný?

Čas konať

Paywally sa postupne vkrádajú späť a s tým stále existuje odpor k zmenám medzi niektorými väčšími hráčmi. Vo verejnej mienke, v postojoch medzi akademickými pracovníkmi a univerzitami však dochádza k zásadným zmenám. Prelomovým bodom sú aj transformačné dohody o čítaní a publikovaní medzi knižnicami a vydavateľmi, pričom väčšina vydavateľov sa teraz postupne zaväzuje, že v najbližších rokoch prevedú svoje časopisy na úplne otvorený prístup.

Plán S bol zamýšľaný ako kameň hodený do vody: iniciatíva pomohla urýchliť počet prebiehajúcich transformačných dohôd a tiež podnietila vytváranie nových publikačných platforiem v oblasti otvoreného prístupu. Predovšetkým však plán S prinútil veľkých komerčných vydavateľov prehodnotiť svoje obchodné modely – niektoré po prvýkrát – a vyvolal diskusiu o budúcnosti akademického publikovania, ktorá by znemožnila, aby rozbitý systém zostal tak, ako bol.

V konečnom dôsledku bude na agentúrach financujúcich výskum, ale aj na širšej akademickej komunite, aby monitorovali prechod k otvorenému prístupu a urobili zo zdieľania vedomostí za hranicami nový štandard. Ak máme akúkoľvek nádej na vyriešenie niektorých z najväčších výziev, ktorým planéta čelí, je dôležité, aby sme to urobili.

Robert-Jan Smits je prezidentom výkonnej rady Technickej univerzity v Eindhovene v Holandsku. Predtým bol generálnym riaditeľom výskumu a inovácií v Európskej komisii, kde založil plán S. Rachel Pells je novinárka a autorka na témy vedy a vzdelávania.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 7. 2. 2022, autor: rpa