Máte
nápad?

Pomôžeme vám!

Chcem pomoc

Naše
služby

Na Slovensku

Chcem vedieť viac

V Bruseli

Chcem vedieť viac

Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Horizont Európa

Horizont Európa, taký názov bude niesť nadchádzajúci, deviaty rámcový program EÚ pre výskum a inovácie, ktorý v období rokov 2021 až 2027 plynulo nadviaže na program Horizont 2020, doposiaľ najväčší a najvýznamnejší program financujúci projekty v oblasti vedy, výskumu a inovácií v Európskej únii počas siedmych rokov v programovom období 2014-2020.

Návrh budúceho rámcového programu Horizont Európa bol predstavený Európskou komisiou dňa 7. júna 2018. Rada EÚ a Európsky parlament dosiahli spoločnú dohodu o programe Horizont Európa dňa 19. marca 2019.

O celkovom rozpočte, synergiách a asociácií pridružených krajín pre program Horizont Európa sa rozhodne v závislosti od rokovaní o celkovom viacročnom finančnom rámci EÚ (VFR) na obdobie rokov 2021 – 2027. Pre program Horizont Európa navrhla Európska komisia prideliť sumu 100 mld. EUR v súčasných cenách, ktorá tiež zahŕňa 3,5 mld. EUR pridelených v rámci Fondu InvestEU a 2,4 mld. EUR pre program Euratom.

Predbežná štruktúra programu Horizont Európa (2021 – 2027):

Horizont Európa Predbežná štruktúra
Horizont Európa Predbežná štruktúra, Zdroj: EC – Directorate-General for Translation

Nový program sa bude realizovať prostredníctvom troch hlavných pilierov:

I. pilier „Excelentná veda“ [celkovo 25.8 mld. EUR*] by mal posilniť a rozšíriť excelentnosť vedeckej základne Európskej únie. Cieľom je naďalej podporovať projekty hraničného výskumu, ktoré by mali byť vymedzené a riadené samotnými výskumnými pracovníkmi prostredníctvom Európskej rady pre výskum, ERC [16,6 miliardy EUR*], štipendiami na finančné prostriedky a výmenami výskumných pracovníkov v rámci Akcií Marie Curie-Skłodowskej [6.8 miliardy EUR*] a investovania do výskumných infraštruktúr (vrátane e-infraštruktúr) svetovej úrovne [2.4 miliardy EUR*].

II. pilier „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ [celkovo 52.7 mld. EUR*] by mal posilniť kľúčové technológie a riešenia na podporu politík EÚ a cieľov udržateľného rozvoja. Priamo by preto mal podporovať výskum týkajúci sa spoločenských výziev, posilňovať technologické a priemyselné kapacity a stanovovať „misie“ na úrovni EÚ s ambicióznymi cieľmi, ktoré sa zaoberajú niektorými z najväčších spoločenských problémov a výziev.

II. pilier zahŕňa aj aktivity Spoločného výskumného centra (JRC) [2.2 mld. EUR*], ktoré podporujú tvorcov politík EÚ a členských štátov s nezávislými vedeckými poznatkami a technickou podporou.

V rámci návrhu rozpočtu sa uvádzajú aj informácie o výdavkoch tzv. „klastrov“ v rámci druhého piliera programu. II. pilier bude rozdelený na šesť nasledovných klastrov:

  1. Zdravie: [7.7 mld. EUR*]
  2. Kultúra, tvorivosť a inkluzívna spoločnosť**
  3. Civilná bezpečnosť pre spoločnosť**
  4. Digitalizácia, priemysel a vesmír: [15 mld. EUR*]
  5. Klíma, energetika a mobilita: [15 mld. EUR*]
  6. Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné      prostredie: [10 mld. EUR*]

III. pilier „Inovatívna Európa“ [celkovo 13.5 mld. EUR*] by mal stimulovať prelomové riešenia, ktoré prispievajú k budovaniu trhu a ekosystémov priaznivých pre inovácie. Zameraný bude na to, aby sa Európa stala kľúčovým hráčom v inováciách vytvárajúcich trh prostredníctvom Európskej rady pre inovácie [10 mld. EUR*]. Európska rada pre inovácie by mala inovátorom poskytovať priamu a prispôsobenú podporu prostredníctvom dvoch hlavných nástrojov financovania – „Pathfinder“ (podpora od počiatočnej fázy technológie až po počiatočnú komerčnú fázu) a „Accelerator“ (podpora ďalšieho vývoja a uvedenia prelomových inovácií na trh do štádia, v ktorom ich budú môcť investori financovať za štandardných obchodných podmienok).

III. pilier programu Horizont Európa pomôže rozvinúť celkovú oblasť inovácií v Európe, a to aj ďalším posilnením Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) na podporu integrácie aktérov so spoločným cieľom rozvoja inovácií v oblasti výskumu, vysokoškolského vzdelávania a podnikania (3 mld. EUR*). Taktiež sa uvádza návrh vyčleniť 500 mil. EUR* na opatrenia „Európske inovačné ekosystémy“ (European innovation ecosystems).

Komisia zároveň navrhuje rozšírenie opatrení, ktoré by mali byť určené krajinám so slabšími výskumno-inovačnými výsledkami. Tieto opatrenia by mali patriť pod časť programu, ktorá bude niesť názov „Rozširovanie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru“ (Widening Participation and Strengthening the European Research Area). Pre túto časť programu navrhuje Komisia vyčleniť 2.1 mld. EUR*. Z tejto sumy by sa malo prerozdeliť 1.7 mld. EUR* pod zložku „Rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti“ (Widening participation and spreading excellence), ktorá by mala združovať schémy Teaming, Twinning, ERA Chair a COST. 

Pre ďalšiu zložku tejto časti programu s názvom „Reforma a zlepšenie európskeho systému výskumu a inovácií“ (Reforming and Enhancing the European R&I system) sa navrhuje vyčleniť 400 mil. EUR* a zložka by mala zahŕňať aj činnosti týkajúce sa: monitorovania a hodnotenia rámcového programu, predvídavých činností, šírenia a využívania výsledkov, modernizácie európskych univerzít, podpory a posilnenia medzinárodnej spolupráce a vedy, spoločnosti a občanov.

Financovanie výskumu, vývoja a inovácií bude v nadchádzajúcom programovom období 2021 – 2027 tiež pochádzať z nasledovných programov:

  • InvestEU – program EÚ, ktorý by mal mobilizovať verejné a súkromné ​​financovanie vo forme pôžičiek, záruk, vlastného kapitálu alebo iných trhových nástrojov na strategické investície do podpory výskumu a vývoja prostredníctvom osobitného “investičného okna”. S príspevkom z rozpočtu EÚ vo výške 15,2 mld. EUR* očakáva InvestEU mobilizáciu dodatočných investícií vo výške viac ako 650 mld. EUR* v celej Európe.
  • Kohézna politika EÚ prispeje k výskumu a vývoju prostredníctvom zvýšeného zamerania sa na inovácie a stratégie inteligentnej špecializácie (RIS3) a pokračovaním ocenenia “Seal of Excellence”.
  • Európsky obranný fond s rozpočtom vo výške 13 mld. EUR* poskytne granty financované EÚ na projekty spolupráce, ktoré riešia nové a budúce hrozby obrany a bezpečnosti a preklenú technologické medzery.
  • Medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor (ITER) obsahuje podľa návrhu Komisie 6 mld. EUR*.
  • Program Euratom s 2,4 mld. EUR* financuje výskum a odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti výroby jadrovej energie.
  • Program Digitálna Európa s 9,2 mld. EUR* má za cieľ priniesť výhody digitálnej transformácie všetkým európskym občanom a podnikom. Program zvýši prvotriedne investície do vysoko výkonných počítačov a dát, umelej inteligencie, kybernetickej ezpečnosti a pokročilých digitálnych zručností. Podporí rozsiahle zavádzanie digitálnych technológií v rámci hospodárskych odvetví a podporí digitálnu transformáciu verejných služieb a podnikov.

(* Návrh Európskej komisie podliehajúci uzatvoreniu negociácií o viacročnom finančnom rámci (VFR) EÚ na roky 2021 – 2027).

(** Návrh Európskej komisie pôvodne obsahoval 5 klastrov, pričom klastre 2 a 3 boli pôvodne zlúčené s navrhovaným rozpočtom 2,8 mld. EUR. Počas rokovaní v Rade EÚ a EP sa rozhodlo o rozdelení pôvodného klastra na dva samostatné klastre).

Misie programu Horizont Európa:

Možné riešenie vybraných celospoločenských výziev, ktorým čelí nie len EÚ, ale celý svet!

Jednou z kľúčových noviniek rámcového programu Horizontu Európa sú tzv. Misie v oblasti výskumu a inovácií, ktorých cieľom je lepšie zosúladenie výskumu a inovácií v EÚ s potrebami spoločnosti a občanov, so silnou viditeľnosťou a vplyvom. Misia je portfólio medzidisciplinárnych činností so zameraním na dosiahnutie ambiciózneho, inšpiratívneho a merateľného cieľa v stanovenej lehote, ktorý má konkrétny vplyv na spoločnosť a tvorbu politík, ako aj význam pre značnú časť populácie Európy a širokú škálu občanov Únie. Konkrétne misie sa naplánujú v rámci II. piliera „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ a budú sa opierať aj o vstupy z iných pilierov.

V rámci misií Horizontu Európa bolo identifikovaných 5 najväčších spoločenských výziev:

  1. Rakovina
  2. Zdravie pôdy a potraviny
  3. Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá
  4. Zdravé oceány, moria, pobrežné a vnútrozemské vody
  5. Adaptácia na zmenu klímy vrátane transformácie spoločnosti

Súčasťou každej z 5 identifikovaných oblastí misií je tzv. Mission Board, riadiaci orgán, zložený z 15 expertov, vrátane jeho predsedu, poskytujúcich skúsenosti z rôznych oblastí, ktorých úlohou je zostaviť špecifickú koncepciu misie. Zároveň boli zostavené aj tzv. Mission Assemblies pozostávajúce z 22 – 30 členov, ktoré budú vykonávať funkciu poradných orgánov k Mission Boards. Úlohou Mission Assemblies bude poskytovať odborné poradenstvo a tým prispievať k úspechu novej výskumno-inovačnej iniciatívy Misií nadchádzajúceho rámcového programu Horizont Európa.

Slovenskú republiku bude v Mission Assembly v oblasti Zdravie pôdy a potravín reprezentovať doc. RNDr. Jaroslava Sobocká,CSc., ktorá pôsobí v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre (Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy). V Mission Board pre Zdravé oceány, moria, pobrežné a vnútrozemské vody bude pôsobiť Slovák Mgr. Jaroslav Myšiak, PhD. z Euro-Mediterranean Centre on Climate Change v Taliansku.

Výskumno-inovačné partnerstvá programu Horizont Európa: reforma systému európskej spolupráce prostredníctvom partnerstiev

Ďalšou kľúčovou novinkou programu Horizont Európa je zavedenie nového prístupu  k európskym partnerstvám. Po prvý krát bude adoptovaný zjednocujúci politický prístup ku všetkým typom partnerstiev, počnúc od verejno-súkromných partnerstiev, cez ERA-NET, Spoločné technologické iniciatívy (JTIs), vlajkové projekty programu Budúce a vznikajúce technológie (FET Flagships) a dokonca aj Znalostné a inovačné partnerstvá EIT (EIT KICs), všetky budú niesť jednotný názov: Európske partnerstvá.

Reforma systému partnerstiev by mala prebiehať prostredníctvom 3 procesov:

1) zjednodušenie a racionalizácia štruktúry systému partnerstiev;

2) vytvorenie súdržného životného cyklu partnerstiev;

3) prehĺbenie strategickej orientácie partnerstiev.

V novom systéme je navrhnuté rozdelenie partnerstiev do 3 skupín, podľa ktorých sa bude rozlišovať ich vnútorné fungovanie:

1) Spoločne programované (Co-programmed). Takýto typ partnerstva bude vykonávaný na základe spoločného memoranda o porozumení alebo zmluvného vzťahu schválenom medzi EÚ, členskými krajinami EÚ/asociovanými krajinami a/alebo súkromnými subjektami po vzore zmluvných verejno-súkromných partnerstiev (cPPP). Partneri v rámci programu Horizont Európa vykonávajú úlohy partnerstva viac nezávisle.

2) Spoločne financované (Co-funded). Takýto typ partnerstiev sa bude vykonávať s viac alebo menej centralizovaným systémom financovania spájajúceho zdroje EÚ a národné a/alebo iné zdroje financovania výskumu a inovácií (po vzore súčasných ERA-NET, EJP CofundFET Flagships). Jadrom partnerstva sú subjekty financujúce výskum a iné verejné subjekty. Partneri sa zaväzujú k peňažným alebo nepeňažným príspevkom.

3) Inštitucionálne (Institutional). Tieto partnerstvá  sa vykonávajú na základe  článkov č. 185 alebo 187 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) a je pri nich potrebný vysoký stupeň integrácie a dlhodobej vízie. Iniciatívy podľa článku 185 sú dlhodobé verejno-verejné partnerstvá (P2P), ktoré spoločne vykonávajú viaceré členské štáty EÚ a pridružené krajiny. Európska únia sa podieľa na poskytovaní významného finančného príspevku (až do výšky 50%) prostredníctvom rámcového programu. Verejno-verejné partnerstvá vo výskume a inováciách sú siete verejných organizácií (ministerstvá, finančné agentúry, manažéri programov) zo zainteresovaných krajín EÚ a mimo nej, ktoré spájajú sily na podporu výskumných činností v rámci dohodnutej vízie alebo programu výskumu a inovácií. Týmto spôsobom partnerstvá zosúlaďujú národné stratégie a pomáhajú zjednocovať úsilie v oblasti verejného výskumu.

Na podobnom princípe fungujú aj partnerstvá zriadené čl. 187 ZFEÚ, no v tomto prípade ide spojenie súkromného a verejného sektora a vytvorenie tzv. spoločných technologických iniciatív (JTIs). Medzi členov spoločného podniku patrí Európska komisia, neziskové združenie vedené priemyslom a členské štáty / pridružené štáty. Malé a stredné podniky (MSP), výskumné organizácie (vrátane univerzít) a členovia spoločností sú vítaní, aby sa pripojili k priemyselným združeniam. JTI podporujú kooperatívny výskum v celej Európe v oblastiach kľúčového významu pre priemyselný výskum, kde sú jasne stanovené spoločné technologické a ekonomické ciele. Cieľom je zvýšiť európske investície poskytnutím jasného rámca pre investície do výskumu, ktoré povzbudí priemysel aj členské štáty, aby zvýšili svoje výdavky. JTIs organizujú svoj vlastný výskumný program a prideľujú finančné prostriedky na projekty na základe otvorených výziev.

Nové rozdelenie bude slúžiť na rapídne zníženie počtu partnerstiev. V porovnaní so súčasným počtom približne 120 bude ich počet v programe Horizont Európa znížený na predpokladaných 44***, teda o jednu tretinu. Partnerstvá však budú mať širší súbor aktérov s väčším dosahom a lepšou viditeľnosťou a zvýšenou transparentnosťou. Prispejú tiež k väčšej otvorenosti európskych ekosystémov vedy, výskumu a inovácií.
 *** Číslo nie je konečné z dôvodu prebiehajúcich negociácií o finálnej podobe a počte Európskych partnerstiev.

*** Číslo nie je konečné z dôvodu prebiehajúcich negociácií o finálnej podobe a počte Európskych partnerstiev.

Viac informácií:

Kompletné informácie o Horizonte Európa;

Kompletná prezentácia o programe Horizont Európa v slovenskom jazyku;

Prípravný dokument EPRS k 9. RP – Horizont Európa;

Úspešné príklady výskumu a inovácií financovaných zo zdrojov EÚ

Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027: rokovania

Misie:

Mission-oriented policy pre program Horizont Európa, vrátane štúdií ohľadom misií

Rozhovor s prof. Mariana Mazzucato o výskumno-inovačných misiách;

Governing missions in the European Union’ (správa prof. Mariany Mazzucato);

Mission-oriented research & innovation in the European Union: a problem-solving approach to fuel innovation-led growth’ (správa prof. Mariany Mazzucato);

Zoznam členov Mission Boards

Zoznam členov Mission Assemblies

Partnerstvá:

Európske partnerstvá v programe Horizont Európa (prezentácia)

Záverečné odporúčania Ad-Hoc pracovnej skupiny ERAC ohľadom partnerstiev

Predbežný zoznam 44 kandidátov na budúce Európske partnerstvá

Kompletné informácie o Horizonte Európa;

Prípravný dokument k FP9 – Horizont Europe;

Governing missions in the European Union’ by Professor Mariana Mazzucato;

Interview with Professor Mariana Mazzucato;

Mission-oriented research & innovation in the European Union: a problem-solving approach to fuel innovation-led growth’ by Professor Mariana Mazzucato;